SME

Začalo sa to príbehom toaletného papiera

Kradnú, lebo sa majú zle, ale lepšie sa nebudú mať, ak neprestanú kradnúť.

Expremiér Mečiar v Elektre, rok 2001. (Zdroj: ARCHÍV TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autorka je šéfredaktorka denníka SME.

P ríbehy korupcie našej každodennej v časoch komunizmu sa začínali toaletným papierom. Chýbal na verejných, školských, nemocničných a úradných toaletách, lebo sa vraj rozkradol. Bol nedostatkovým tovarom. K toaletám, kde bol, mali vyvolení vlastný kľúč.

Ťažko povedať, čo bolo skôr, krádeže či nedostatok, ale generácie sa motali v začarovanom kruhu: na verejných toaletách nebude toaletný papier, kým ho ľudia neprestanú kradnúť.

Ľudia vraj neprestanú kradnúť, kým sa nebudú mať lepšie. Lenže nikdy sa nebudú mať lepšie, ak neprestanú kradnúť. Obraz naobliekaných dôchodkýň, ktoré trhajú rolku na porcie toaletného papiera, striktne dva hárky za 50 halierov, sa uložila do truhlice pamäti národa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Len všimné

Tá metafora by bola vcelku banálna, ak by nepresahovala hranice folklóru časov komunistických a ak by sa na pomyselnú rolku toaletného papiera nenabaľovali riekanky typu: ten, kto neokráda štát, okráda rodinu. Slováci tú vetu povýšili na kolektívnu múdrosť národa.

A budúce generácie budú vláčiť následky ako ťarchu akejsi kolektívnej viny. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Národ zdedil pestré inštrumentárium zjemňujúcich výrazov, ktorými opisuje každodennú korupciu. Má naporúdzi všimné, dar a pozornosti všetkého druhu. On nič, on len naolejuje mašinériu, aby sa lepšie hýbala.

Namastí, postrčí a inšpiruje. Podsunie obáločku. On nekradne, len si požičia alebo zoberie to, čo mu patrí, akýmsi obskúrnym dedičným právom frustrovaného občana.

Obálka do vrecka je metafora úbohosti, ktorú národ nebol schopný striasť celé desaťročia, a nevdojak povýšil na úroveň oficiálneho konania medzi tými, ktorí vskutku môžu vecami pohnúť.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Tradícia

Vladimír Mečiar, otec porevolučnej privatizérskej garnitúry, ktorá prerástla krajinu ako brečtan popínavý, nikdy dôveryhodne nevysvetlil financovanie kúpy svojej Elektry v Trenčianskych Tepliciach.

Do bájky o podnikateľovi Petrovi Zieglerovi, ktorý mu vraj na rekonštrukciu rodinného sídla požičal milióny, sa autokratický premiér sám zamotával.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4Q4D na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Prezidentský kandidát Ivan Korčok počas zhromaždenia v Bratislave.

Voliči v prvom kole vyslali signál, že nechcú politiku korupcie a lži.


Nabudúce by niekto z SNS mohol vyriešiť krádež tým, že zatkne náhodného okoloidúceho.


Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Orbánove médiá vykresľujú Pellegriniho ako mierotvorcu a Korčoka ako vojnového štváča.


Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


SkryťZatvoriť reklamu